Ráno zvoní poštár má list do vlastných rúk Robím sa, že nie som doma Prosím zbavte ma tých múk Na obed dvihnem telefón "Vypíname vám plyn" V schránke kopa upomienok a ja neviem, čo s tým Somráci na mňa kričia že som lakomec Moje pôžičky ma zničia, raz to je jasná vec Večer opäť pijeme rehocem sa jak zver Keď prinesú účet úsmev mi zmizne z pier

späť